História obce

Chotár obce nebol úrodný, pretože je kopcovitý a v nižších položených poliach úrodu často ničil Váh.  Obyvatelia Krivosúdu – Bodovky, pestovali jačmeň, raž, konope, ľan, ovos hrach, ale i chmeľ a šafran. So striedavým úspechom vysádzali i vinič. Darilo sa tu ovocným stromom a veľká úroda čerešní bola pre obec povestná. Časť ovocia sa spracovávala vmiestnych páleniciach.

Podhorská obec Krivosúd-Bodovka, kedysi tvoriaca dve obce, oddávna spravované jedným richtárom, leží na strednom Považí, najväčšou časťou na ľavej strane doliny Váhu, medzi historicky významným Trenčínom a Beckovom.

1208

Cez územie obce prechádzala dôležitá stredoveká cesta z  Beckova do Trenčína, ktorá sa spomína v prameňoch už v roku 1208.

1398

Svoju históriu Krivosúd – Bodovka začína písať v roku 1398, kedy sa po prvý raz objavuje v listinnom materiály. Donačná listina Žigmunda Luxemburského z tohto roku ju predstavuje ako jednu z obcí rozsiahleho Beckovského panstva, ktoré získal do vlastníctva vojvoda Ctibor zo Ctiboríc.

1406

V tomto písomnom prameni sa spomína len jedna časť  súčasnej obce – Rauazd, ktorá sa okolo roku 1406 premenovala na Krivosúd.

1648

Bodovka sa objavuje v písomnostiach  odr.1648 a to už v spojení s Krivosúdom (Krivoszúd cum Doboka). Po Ctiborovcoch vlastnili Beckovské panstvo a teda i Krivosúd – Bodovku, rody – Bánfiovci (do r. 1592) a  Revayovci, neskôr sa obec rozdelila m

1784

Počtom obyvateľstva sa Krivosúd – Bodovka radila  medzi stredne veľké  až väčšie obce Trenčianskej župy. V roku 1784 mala obec  344 obyvateľov, čo je viac ako v súčasnosti. Vtedy bolo v obci 60 domov, v ktorých bývalo 67 rodín.

2. pol. 18. stor.

V 2. pol. 18. stor. postavili zvonicu vežového typu a jej zvon je z roku 1777.

Zverejnené 8. decembra 2021.
Upravené 9. decembra 2021.